Choď na obsah Choď na menu
 

farebné myšlienky

13. 11. 2008

Tieto básne som zložil väčšinou v autobuse na ceste do práce, či z práce. Alebo pod dojmom nejakého silnejšieho okamihu, podnetu. Mnoho ľudí ich už pozná. Často ich posielam v sms-kách mojim známym a priateľom :) Tak si môžete prečítať

Stromy hrajúce sa v zemi, narazia na opustené deti človeka. V tom kráľovské havrany zlietajú na polia, zbierajú ich po častiach a uložia na duby, ktorými sa stávajú.

 

Zdvihnúť ruky k nebu a... vypršať sa zo seba.

 

Dotýkajúc sa nás samých, opierame ruky do kôry dubov. Výdych hmly znásobí jej mäkkosť. Kmene túliace sa v les. Vrcholky kreslia mrakom pokornú modlitbu šepotu.

 

Zoblečené náručie noci mieri do perín. Našpúlené pery olúpaného pomaranča pištia hriechom. Oblečení do naha. V teplej rose učupená samohláska chladu. Levitujúce kvety sa inkarnujú v parfém. A všetko ostatné je tajomstvo.

 

Na hrane snehovej vločky tancuje jar. Havraní plač, zapýrená zima uniká komínom. Prší rýchlo. A potkýnajúc sa o spomienky visíme na vešiaku na ceste za sebou.

 

Keď sa ráno pozrieš do Slnka, vždy sa niečo stane. Ako beztiaž. Aj tak sme všetci kozmonauti. Žijeme v skafandroch a veľa ľudí dýcha len hadičkou mysle. To je nevedomosť. Odhoďme kombinézy, zhlboka vdýchnime a vtedy v Slnku uvidíme nové ráno.

 

Ráno, po prebudení sadne na okno drozd. Oranžový klaun zápasí s čiernym perím. Ty vstaneš a nasypeš mu seba v štipke chleba. Rieka v diaľke puká - kojí nový prameň.

 

Život plynie, uniká - rýchlosťou králika. Život vonia veruže - posolstvom ruže.

 

Pukot rieky. Padajúce pierko zachytilo letokruhy hladiny. Riečna pena spieva žblnkotom nadchádzajúceho mora. Príliv hustne. Sokol loví svoj odraz v hladine.

 

Každý čin ju úsmev. Každá hláska je treba. Každý krok je pokrok. Každý deň je spev.

 

Pôvabnosť je cnosťou rána. Kto to trúbi trúbkou? Vrana. Zlatý deň sa hrbí Slnku. Zostáva stáť bez posunku. Lesy údia hmlu. Oblakom v prítmí dvíha sukne čudne nemý Ind.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Dar

(Monika, 27. 11. 2008 20:56)

Mám chuť ťa Peťo zviditeľniť celému svetu,nech ani jeden človek na tejto zemi neni ukrátený o teba.ďakujeme